{"id":6469,"date":"2024-02-05T13:45:03","date_gmt":"2024-02-05T13:45:03","guid":{"rendered":"https:\/\/ai-xtech.eu\/?page_id=6469"},"modified":"2024-02-05T14:43:54","modified_gmt":"2024-02-05T14:43:54","slug":"p-p-garjajev","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/p-p-garjajev\/","title":{"rendered":"PP Garjaev"},"content":{"rendered":"<h2 class=\"wp-block-heading has-ast-global-color-5-background-color has-background\">Dr. Peter P. Garyaev, doktor biologick\u00fdch vied, rans a RAMTN<\/h2>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"250\" height=\"226\" src=\"https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/garyaev.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-6453\" srcset=\"https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/garyaev.png 250w, https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/garyaev-13x12.png 13w\" sizes=\"(max-width: 250px) 100vw, 250px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\">od roku 1984,\u00a0<strong>Peter P. Garjajev<\/strong>\u00a0za\u010dal sk\u00fama\u0165 nov\u00e9 oblasti v oblasti genetick\u00e9ho k\u00f3dovania a v roku 1994 vytvoril nov\u00fd trend v genetike \u2013 Genetics Wave, n\u00e1sledne Lingvistiko \u2013 A Wave Genetics. V tejto t\u00e9me\u00a0<strong>Peter P. Garjajev<\/strong>\u00a0v roku 1997. obh\u00e1jil doktorandsk\u00fa dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu fryazino. Bauman v HIAC. Bol zvolen\u00fd za akademika RANS a RAMTN a za \u010dlena Newyorskej akad\u00e9mie vied. V rokoch 2001-2002\u00a0<strong>Peter P. Garjajev<\/strong>\u00a0, Kanada (Toronto), kde experiment\u00e1lne potvrdil spr\u00e1vnos\u0165 z\u00e1kladn\u00fdch my\u0161lienok lingvistiko \u2013 vlnovej genetiky. V roku 2013 zalo\u017eil spolo\u010dnos\u0165 \u201eInstitute Of Quantum Genetics\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\">Pracoval ako ved\u00faci vedeck\u00fd pracovn\u00edk a ved\u00faci skupiny na \u00dastave fyzik\u00e1lnych a technick\u00fdch probl\u00e9mov Akad\u00e9mie vied Sovietskeho zv\u00e4zu (1984-1998)&nbsp;<strong>Peter P. Garjajev<\/strong>&nbsp;na\u0161li dva predt\u00fdm nezn\u00e1me, nezvy\u010dajn\u00e9 typy DNA pam\u00e4te. Toto bolo zaznamenan\u00e9 laserovou korela\u010dnou spektroskopiou.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\">Prv\u00fdm typom je neline\u00e1rna dynamika (akustika) DNA s n\u00e1vratom excit\u00e1ci\u00ed prim\u00e1rneho m\u00f3du. Toto je z\u00e1kladn\u00fd jav (nie DNA at\u010f. \u0161trukt\u00fary s\u00fa organizmy) Vo fyzike je u\u017e dlho zn\u00e1my ako &quot;fenom\u00e9n Fermi-Pasta-Ulam&quot; (kontrola FPU) a excit\u00e1cia neline\u00e1rnych syst\u00e9mov pam\u00e4te. Genetick\u00fd apar\u00e1t vyu\u017e\u00edva tento jav na spracovanie po\u017eiadavky na volanie holografick\u00fdch programov vo svojich vlastn\u00fdch chromoz\u00f3moch. Tak\u00e9to po\u017eiadavky sa realizuj\u00fa v biologick\u00fdch syst\u00e9moch procesov pri regener\u00e1cii org\u00e1nov a tkan\u00edv, Ke\u010f chceme zavola\u0165, &quot;n\u00e1vrat&quot; informa\u010dnej \u0161trukt\u00fary \u013eudskej pe\u010dene regeneriruemoj, paz\u00fary rakoviny, chvost ja\u0161terice, at\u010f.. Tieto &quot;check-in&quot; pod\u013ea n\u00e1\u0161ho v\u00fdskumu nielen DNA, ale aj moje nukleoprote\u00edny (riboz\u00f3my), prote\u00edny a bio\u0161trukt\u00fary (kolag\u00e9n, extracelul\u00e1rna matrix).<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\">Druh\u00fdm typom pam\u00e4te je efekt DNA fant\u00f3mu, teda pam\u00e4\u0165ov\u00e9 prostredie zalo\u017een\u00e9 na dynamickej vlnovej \u00falohe molek\u00fal DNA s dynamick\u00fdm vlnov\u00fdm charakterom. Prostred\u00edm je napr\u00edklad priestor kyvetov\u00e9ho kompartmentov\u00e9ho spektrometra alebo priestor, \u017eiv\u00e9 bunky a tkaniv\u00e1. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa ho aj organizmy na prinesenie jedn\u00e9ho z kvantov\u00fdch stavov.... molekuly vo forme fant\u00f3mov DNA. V praxi sa to d\u00e1 dosiahnu\u0165 umel\u00fdm vytv\u00e1ran\u00edm kvantov\u00fdch matr\u00edc fragmentov DNA, ktor\u00e9 s\u00fa telu vlastn\u00e9, vyp\u013a\u0148a a nahr\u00e1dza straten\u00e9 fragmenty DNA u \u013eud\u00ed a nevedie ku genetick\u00e9mu po\u0161kodeniu. Napr\u00edklad mut\u00e1cia \u010d\u00edslo 508 pri cystickej fibr\u00f3ze.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\">\u010eal\u0161ou v\u00fdznamnou \u010das\u0165ou na\u0161ej pr\u00e1ce je \u00faprava s\u00fa\u010dasn\u00e9ho k\u00f3dovacieho modelu v genetickom apar\u00e1te tripletov\u00fdch prote\u00ednov. Podstatou na\u0161ich \u00faprav je, Ak\u00fd je syst\u00e9m kontextovej orient\u00e1cie riboz\u00f3mov na RNA sa realizuje v procese biosynt\u00e9zy prote\u00ednov. To znamen\u00e1, \u017ee zavedieme siln\u00fa poz\u00edciu re\u00e1lnej (nie metaforickej) tekstovosti g\u00e9nov a kv\u00e1zi mysliacich mysl\u00ed v zadku gen\u00f3mu, ako kvantov\u00fd biopo\u010d\u00edta\u010d. Pou\u017eitie konceptu frakt\u00e1lnych dimenzi\u00ed s\u00favisiacich s \u00farov\u0148ami vedomia a myslenia biologick\u00fdch syst\u00e9mov. A posledn\u00fdm k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm bodom je vyu\u017eitie modelu vesm\u00edru \u201eBoma\u201c Berkovica \u2013 pre praktick\u00fa aplik\u00e1ciu na\u0161ich technol\u00f3gi\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\">Tieto f\u00e1zy na\u0161ej pr\u00e1ce vytvorili z\u00e1klad pre presk\u00famanie a pridanie u\u017e v\u00fdznamn\u00fdch funkci\u00ed DNA v genetickom k\u00f3dovan\u00ed. Lingvistiko - te\u00f3ria vlnov\u00e9ho gen\u00f3mu. V spolupr\u00e1ci s popredn\u00fdmi fyzikmi z Moskovskej \u0161t\u00e1tnej univerzity, FIANa, ISP RAS a zahrani\u010dn\u00fdmi v\u00fdskumn\u00edkmi sme publikovali desiatky vedeck\u00fdch \u010dl\u00e1nkov. Vy\u0161li tri monografie (autor\u00a0<strong>Peter P. Garjajev<\/strong>). Patenty a priority. Na z\u00e1klade toho v\u0161etk\u00e9ho bola vyvinut\u00e1 z\u00e1sadne nov\u00e1 korek\u010dn\u00e1 technol\u00f3gia s cie\u013eom pred\u013a\u017ei\u0165 ich zdravie a akt\u00edvny \u017eivot. Jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch bodov vznikaj\u00facich technol\u00f3gi\u00ed je kvantov\u00e9 programovanie kme\u0148ov\u00fdch buniek prostredn\u00edctvom prirodzen\u00fdch programov, vyu\u017e\u00edvan\u00fdch \u013eudsk\u00fdm telom.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-ast-global-color-5-background-color has-background\"><strong>Peter P. Garjajev<\/strong>&nbsp;bol nominovan\u00fd na Nobelovu cenu za medic\u00ednu, ktor\u00e1 sa bude kona\u0165 v roku 2021.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full\"><img decoding=\"async\" width=\"513\" height=\"695\" src=\"https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/the-nobel-committee.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-6509\" srcset=\"https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/the-nobel-committee.jpg 513w, https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/the-nobel-committee-221x300.jpg 221w, https:\/\/ai-xtech.eu\/oordufup\/2024\/02\/the-nobel-committee-9x12.jpg 9w\" sizes=\"(max-width: 513px) 100vw, 513px\" \/><\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Dr. Peter P. Garyaev, a biol\u00f3giai tudom\u00e1nyok doktora, rans \u00e9s RAMTN 1984 \u00f3ta,\u00a0Peter P. Garjajev\u00a0kutatni kezdett \u00faj ter\u00fcleteken a genetikai k\u00f3dol\u00e1s teruleten \u00e9s 1994-ben l\u00e9trehozott egy \u00faj ir\u00e1nyzatot a genetika &#8211; Genetics Wave, majd Lingvistiko &#8211; A Wave Genetics. Ebben a t\u00e9m\u00e1ban\u00a0Peter P. Garyaev\u00a01997-ben. megv\u00e9dte doktori disszert\u00e1ci\u00f3j\u00e1t fryazino. Bauman a HIAC-ban. A RANS \u00e9s a [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_angie_page":false,"site-sidebar-layout":"no-sidebar","site-content-layout":"page-builder","ast-site-content-layout":"full-width-container","site-content-style":"default","site-sidebar-style":"default","ast-global-header-display":"","ast-banner-title-visibility":"","ast-main-header-display":"","ast-hfb-above-header-display":"","ast-hfb-below-header-display":"","ast-hfb-mobile-header-display":"","site-post-title":"disabled","ast-breadcrumbs-content":"","ast-featured-img":"disabled","footer-sml-layout":"","ast-disable-related-posts":"","theme-transparent-header-meta":"","adv-header-id-meta":"","stick-header-meta":"","header-above-stick-meta":"","header-main-stick-meta":"","header-below-stick-meta":"","astra-migrate-meta-layouts":"set","ast-page-background-enabled":"default","ast-page-background-meta":{"desktop":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"ast-content-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"footnotes":"[]"},"class_list":["post-6469","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/6469","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6469"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/6469\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6512,"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/6469\/revisions\/6512"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ai-xtech.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6469"}],"curies":[{"name":"pracovn\u00fd list","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}